Sebaregulačné mechanizmy

Uspokojujeme a riadime nimi vlastné prežívanie a správanie smerujúce k uspokojovaniu vlastných potrieb a zámerov.
Najdôležitejšie sebaregulačné mechanizmy : sebauvedomovanie, sebapoznanie, svedomie, sebakritika a vôľa.

1. SEBAUVEDOMOVANIE

·Vedomie vlastnej individuálne existencie

·Prejavuje sa v aktuálnom poznaní vlastné duševného života a v pripravenosti vybaviť a použiť vlastnú doterajšiu skúsenosť

·Jedinec by mal vedieť ,že je osobitnou osobnosťou, zaberá miesto v priestore, vstupuje do rozmanitých vzťahov s objektmi reality, hlavne ľuďmi,                          vnímajúci (okolitý svet) a zároveň vníma seba samého

·Uvedomovanie si svojej totožnosti

·Je prvým predpokladom sebaregulácie

·Začína sa približne v 3 roku života človeka

2. SEBAPOZNANIE

·Uvedomovanie si osobnosti v priebehu svojho prežívania a správania, najmä nedostatkov a kladov

·Dochádza k nej v priebehu sociálne interakcie jedinca (hodnotením iných ľudí)

·Prebieha rozborom, hodnotením vlastného správania, konania, výsledkov činností

·Osobnitný význam majú situácue viacaletrnatívnej voľby, konflikty a krízové stavy

·Sebapoznaniu predchádza proces sebauvedomovania

·Začína sa utvárať pri vstupe dieťaťa do školy (zámena želaných vlastností so skutočnými), urýchľuje sa v puberte (pozornosť sa obracia na seba        samého), v adolescencii sa zintenzívňuje zámerný proces sebaformovania (jednotlivec si hľadá miesto v spoločnosti, hodnotí možnosti, robí si plány)

·Pri sebapoznávaní môžu vznikať chyby (sťažujú účinnú sebareguláciu), vzniká sebapreceňovanie, sebapodceňovanie, nedostatočné poznanie

3.SVEDOMIE

·„Forma prežívania morálneho hodnotenia vlastných činov, motívov a cieľov“ (Hartl)

·Spontánne vznikajúci proces odzrkadľujúci konflikt medzi zvnútornenými mravnými zásadami osobnosti a jeho aktuálnym správaním a konaním

·Vymedzuje hranice medzi tým, čo sa môže a čo treba robiť a medzi tým, čo sa nemôže, nemá a nesmie robiť

·Zvnútornený systém príkazov a zákazov ľudskej spoločnosti

·Ak tento systém osobnosť narúša „ozve sa hlas“ jeho svedomia = výčitky svedomia (u každej osobnosti rozličný)

·Zásada činnosti svedomia je u každej osobnosti rovnaká, ale jej obsah je odlišný

·Najčastejšie podnety: osobné nedostatky(lenivosť,  závisť, škodoradosť), nedostatok rozvahy, nepremyslené činy, impulzívne správanie

4. SEBAKRITIKA

-Verbalizované sebahodnotenie, najmä vlastných nedostatkov v činnosti, správaní, konaní a v osobných vlastnostiach

-Ide o hodnotenie a posudzovanie vlastnej osobnosti

-Je výsledkom zámeru osobnosti a aj verejnou záležitosťou

-Jej kontrola je verejná a  nastupuje časovo neskôr ako mechanizmus svedomia, resp. výčitky svedomia

-Úprimná sebakritika a jej dodržanie sa môže byť účinným mechanizmom sebaregulácie

5.VôĽA

·Proces cieľavedomého a zámerného sebaovládania a sebariadenia

·Vrcholný orgán sebaregulácie

·Významnú úlohu zohrávajú vôľové vlastnosti, napr.: cieľavedomosť, zásadovosť, vytrvalosť, rozhodnosť, sebaovládanie, samostatnosť...

·Súhrn silných vlastností vôle vytvára silnú vôľu osobnosti

·Výsledkom viacerých nedostatkov je slabá vôľa

·Je to aj motivačný mechanizmus